1:10

Zadruhé: Dych z dychu (Duch z ducha). S ním vyryl a vytesal 22 základných písmen, tri matky, sedem dvojitých a dvanásť základných. A jeden dych (duch) z nich vychádza.

שתים רוח מרוח חקק וחצב בה עשרים ושתים אותיות יסוד שלש אמות ושבע כפולות ושתים עשרה פשוטות ורוח אחת מהן


VÝKLAD:

Starí kabalisti učili, že existuje “prvý dych”, ktorý sa vytvára v pľúcach a “druhý dych”, ktorý vzniká z tohoto dychu, odrážajúci sa od ústneho podnebia, čím vytvára zvuk a tvorí podstatu reči. Zvuky pri hovorení tak vznikajú rôznymi nárazmi na rôzne miesta ústnej dutiny, v závislosti od postavenia jazyka, pier a zubov. V učení o sefirách poznáme “odrazenú energiu” cez sefiry prúdiacu. Táto energia je vyžarovaná z počiatku všetkých sefír, z Keter, smerom nadol do sefiry Malchut, kde sa vzápätí odrazí späť.

Ór jášár, svetlo vyžiarené z Keter sa po odraze od Malchut mení na Ór chóser (Ec chajjim, Ša´ar ha-Akudim 8.5). Ór jášár je príčinou Ór chóser (akcia/reakcia), ale nakoľko je v mystike následok chápaný ako príčina Príčiny (!), uzatvárajú obe svetlá uzavretý kruh. Reč ako následok dychu/ducha je zároveň jeho príčinou. Reč je tvorená hláskami (12 základných, sedem dvojitých, tri matky).

Slovesá CHAKAK a CHACAV sú kabalistami vnímané ako “artikulácia” a “vyjadrenie” a odvolávajú sa pritom na “vyrytie”(chakak), čoby odstránenie materiálu → tzn. keď odrazený (chóser) dych odstránil časť priameho (jášár) dychu (artikulácia); a “vytesanie”, čoby oddelenie (čiže vyjadrenie) materiálu od zdroja. To znamená, že “artikuláciou” sa zvuk vysloví, čiže oddelí od hmoty úst a plynie priestorom. Preto býva Malchut  nazývaná aj “ústami” (Tikunej Zohar 17a). Skrze ňu je svet vizualizovaný a skrze ňu aj všetko do sveta vchádza.

Hoci má každá hláska iný zvuk, ktorý každú vyjadruje inak, pôvodcom je jeden a ten istý dych/duch, ktorý len iným odrazom nadobúda vo výsledku inú potenciu. Príčina je však jedna a tá istá. Keter sa odráža v Malchut, resp. celý Illán reflektuje prostredníctvom Malchut, v ktorej možno zakúsiť  to”niečo” z nich (Pardes Rimonim 10.5) prostredníctvom duchovného zraku počas meditačných vizualizačných metód.

Dych/Duch býva spájaný s písmenom Alef (jedna z troch matiek) – vzduchom (avir) a už spomínaným nádychom a pohybom, čiže životom. Je to tá istá substancia, ktorá spája oheň EŠ (šin) a vodu MAJIM (mem) v slove ŠAMAJIM – nebesá, ktoré sú ohnivou vodou počiatku.

Sú štyri druhy svetla (1/bahir, 2/zohar, 3/muvhak a 4/to, ktoré pohlcuje zohar), rovnako ako štyri druhy ohňa (červený, žltý, biely a čierny) a všetky (Bamidbar Rabba 12.8; 2.241) boli ukázané Mojžišovi na Sinaji.  Sú skryté a totožné so svetlami zástupov (marot cevaot 2M 38.8). Možno ich uvidieť len v skrytosti. A o tomto skrytom svetle hovoril Mojžiš, “dovoľ mi uvidieť tvoju slávu” (2M 33.18). Z neho vychádzajú štyri druhy svetla a ti už viditeľné sú.

Bahir je svetlo trblietavej plochy odrážajúcej svetelné lúče. Zohar tieto lúče pohlcuje. Muvhak je svetlom iskrivej plochy, v ktorej sú farby všetkých svetiel a týmito farbami sú osvetľované všetky ostatné plochy. Svetlo pohlcujúce zohar, je svetlom matnej plochy.Pohlcuje všetky ostatné svetlá ako hvezdársky ďalekohľad, ktorý pohlcuje svetlo a toto v ňom potom možno uvidieť.  Svetlo pohlcujúce zohar, pohlcuje všetky farby a tie je možné v ňom potom vidieť. Zhromažďuje ich v sebe. Toto svetlo možno vidieť, narozdiel od svetla zohar, ktoré nemožno uvidieť. Podobne ako slnečné svetlo, do ktorého nemožno hľadieť. Aj keď sú v ňom všetky farby rozpoznateľné, nemôžu sa javiť ako iskrivé (muvhak) a žiariace (zohar), lebo ich možno vidieť len cez viditeľné svetlo (Moše z Leonu: Šekel ha-kodeš).

Dych/duch je spájaný s nižšou triádou Chochma – Bina – Tiferet, ktorá je prepojení s triádou božskou a má stred v Esencii = objektívnom vedomí, uvedomení si niečoho visc než je človek sám. Je to vhľad do povahy Univerza, kde sú veci videné v kozmických pojmoch. Duch je vždy súčasťou Absolútna. Po smrti sa telo Malchut zmení na elementy. Jesod vyprchá po zastavení vegetatívnych procesov, nefeš ostáva pri rozklade tela v rámci pomalej dezintegrácie triád ako vitálna energia a nešama sa vracia do vyššej oblasti. No a duch po dokončení očistných procesov sa vracia cez Keter späť do Absolútna.

V Biblii sa termín RUACH používa v troch významoch. V spojení RUACH ELOHIM ako Duch Boží, 1M 6:17 ho používa vo význame DYCH ŽIVOTA (nefeš chaja)  a 1M 8:1 o ňom hovorí ako o vetre, ktorý Boh poslal na zem. Zjednodušene  možno povedať, že ak nestojí v jeho blízkosti slovo BOH, označuje ducha ľudského. Vo význame dych a vietor nadobúda obrazný význam, resp. pohyb, ktorý je zároveň známkou života. Nefeš chaja sa vzťahuje ako na ľudské bytosti (Iz 42.5; Ez 37.5), tak aj na zvieratá (1M 7.15; Ž 104.25, 29).

Boží duch je zdrojom života, a dáva život všetkému živému, resp.  vytvoril každého ďalšieho samostatného ducha. Všetky živé bytosti tak obdržali dych života od Božieho ducha. Podotýkam: všetky (!) živé tvory – 4M 27.16. Judaizmus stotožňuje ľudský dych s božským dychom (Jób 27.3; 33.4). Boží duch je zodpovedný za všetko stvorené.

Keď sa termín RUACH nachádza v spojení so slovom BOH, vyjadruje vždy akt tvorenia (1M 1.2), alebo aktívnu moc (Iz 40.13). Stručne povedané RUACH tvorí NEFEŠ, RUACH ELOHIM je samotný Boh. RUACH je príčinou oživujúcej dynamiky vytvoreného poriadku, základný princíp stvorenia a Toho, ktorý dáva NEFEŠ celému vesmíru.

Duch Boží môže zostúpiť na jednotlivca (1 Sam 10.6, 16; 13.4; 19.9; 2 Sam 23.2; 1 Kr 18.12; 22.24; 2 Kr 2.16°2 Kron 18.23; 20.14; Iz 11.2; 40.7, 13; 59.19; 63.14; Ez 11.5; Oz 13.15; Mich 2.7; 3.8).

Okrem Ducha Božieho disponuje judaizmus aj termínom Duch JHWH.

Staroveké židovské autority rozlišovali medzi Duchom JHWH a Šechinou, Božou prítomnosťou, ktorá  vychádzala zo Svätyne Svätých. Oficiálne však Tanach o tom nehovorí, je to len neskoršia rabínska špekulácia.

ZDROJE:

  • A. Kaplan: Sefer Jecira (Volvox Globator 1998)
  • Moše z Leonu:  Šekel ha-kodeš (Londýn 1911, s. 123, 124)
  • Tikunej Zohar
  • Moše Cordovero: Pardes Rimonim
  • Genesis Rabbah, Midrash Rabbah: Genesis. Translated by Harry Freedman and Maurice Simon
  • Genesis Rabbah, The Midrash: Midrash Rabbah with an Annotated, Interpretive Elucidation and Additional Insights. Edited by Chaim Malinowitz
  • Midrash Rabbah: Genesis. Translated by Harry Freedman and Maurice Simon; alebo https://books.google.sk/books?id=_5h11pvv0TgC&printsec=frontcover&dq=midra%C5%A1+rabbah+Genesis&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjYsJf7nd7WAhVFKMAKHULXBScQ6AEIJTAA#v=onepage&q=midra%C5%A1%20rabbah%20Genesis&f=false
  • Sväté Písmo, Starý Zákon I. (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1992)
Reklamy
This entry was posted in Nezaradené and tagged , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s