Kapitola 1 verš 8

1:8

Desať sefír ničoty. Nedovoľ svojim ústam hovoriť a svojmu srdci myslieť. A keď sa tvoje srdce ponáhľa myslieť, vráť sa na miesto. Pretože je napísané: “Chajot bežiaci a vracajúci sa”. A vzhľadom k tomu bola učinená zmluva.

עשר ספירות בלימה בלום פיך מלדבר ולבך מלהרהר ואם רץ פיך לדבר ולבך להרהר שוב למקום שלכך נאמר (יחזקאל א´)  והחיות רצוא ושוב ועל דבר זה נכרת ברית


VÝKLAD:

Ôsmy verš sa vracia k šiestemu veršu a upozorňuje na vyprázdnenie mysle od myšlienok. Len vtedy sa môže meditujúci napojiť na sefiry, keď sa zbaví reči aj myšlienok, a koncentruje sa na NIČ, teda Ničotu (Belima) a všetky svoje myšlienkové pochody utíši.

Je tiež dôležité nevnímať sefiry cez symboliku naučených slovných i obrazových významov a tradícia učí, že práve na tomto zlyhal ben Zoma (TB, Chagiga 14b), keď vstupoval ro Raja (Pardes) – zbláznil sa.

Vždy keď sa vracia bežné poznávacie vedomie, treba ho zahnať a vrátiť sa k vyprázdnenej mysli.  “Chajot bežiaci a vracajúci sa” – opisujú preskakovanie medzi dvomi stavmi vedomia, pretože prázdnu myseľ je udržať len veľmi ťažké (podobne ako je vo fyzike NIČ nestabilné a teda vždy musí niečo existovať…) a keď, tak  len na chvíľu. Tak vlastne meditujúci ustavične akoby “pobehoval” medzi jedným a druhým vedomím (Zohar  1.65a) a popritom duchovne stúpa.

Pod “zmluvou” sa zvykne vysvetľovať (A. Kaplan) akási nepísaná dohoda  medzi mystikom a Bohom o mystikovej bezpečnosti, ak tento dodrží predpokladaný postup a že sa teda duša neuvoľní  počas cvičenia z fyzického tela.

Rozlietanú myseľ z veršu šesť sa odporúča uchovať v očakávanom stave vedomia.

Sefiry možno vizualizovať len za pomoci vedomia chochma . Takéto vedomie je preto ťažké udržať, lebo myseľ bežne funguje  vo verbálnom vedomí Bina, kedy všetko akoby pomenúvame. Vedomie chochma možno podržať len chvíľu a keď ho chceme zažiť dlhšie, sme nútení neustále “pobehovať” medzi oboma stavmi.

Tradícia hľadá analógiu i v samotných slovách. Sloveso bežať – laruc (לרוץ) dáva do súvisu so slovom vôľa  – raca (רצה), tj. vôľou nútime myseľ aby sa sústredila na vedomie chochma (Berešit Rabba 50.1).

Raní kabalisti sa vo svojich dielach takmer vôbec nezaoberajú meditačnými stavmi vedomia. Dá sa predpokladať, že sa tieto informácie, až na výnimky odovzdávali len ústne.

Prvý, kto o tomto písal, bol Baal Šem Tov. Rozdelil vedomie na rozšírené (my by sme povedli zmenené) – GADLUT a zúžené (u nás normálne, zmyslové) – KATNUT. Pôvodne sa termíny používali v spojení zo slovom MOCHIN (mozog) a teda Mochin gadlut a Mochin katnut. Prekladatelia kabalitickej literatúry, tak boli nútení hľadať najvhodnejšie moderné slovné ekvivalenty, lebo preložiť termíny doslovne, by bolo veľmi nezrozumiteľné. Podobe súčasných prekladov, pomohol nepriamo aj Izák Luria, prezývaný Ari,  ktorý chápal pod termínom MOCHIN intelekt. Intelekt síce nie je vedomie, ale rozum, no je nehmotné, narozdiel od mozgu.

Keby sme slovo GADLUT chceli prekladať doslovne, dostali by sme skôr VEĽKOSŤ a pri KATNUT – MALOSŤ, čo už ale v našom ponímaní “rozšíreného” a “zúženého” nachádza významové uplatnenie. V Ariho terminológii o parcufim, konkrétne o Zeir Anpin, by sme mohli ísť ešte ďalej → kedy GADLUT možno chápať aj ako ZRELOSŤ (čo do duchovného vývoja) a KATNUT ako NEZRELOSŤ, a sám to nejak tak aj interpretuje, pretože intelekt časom naozaj dozrieva. Mochin gadlut tak možno preložiť aj ako zrelý intelekt a mochin katnut nezrelý intelekt. Oba existujú súbežne u jedného jedinca (nemožno mať len jeden intelekt a druhý nie) a nie sú podmienené časom a teda nezávisia od jeho plynutia a následnosti, ale od stavu skúsenosti poznania (daat).

Inými slovami, keď je človek v katnut, nachádza sa v egu. Tento stav je tvorený požiadavkami vonkajšieho sveta. Žiadny kabalista tento stav neodsudzuje, pretože je potrebný k prežitiu, ale kladie dôraz na vytýčenie cieľa “byť v prítomnosti” tak ako a len dá. Ide o stretnutie “Ja a Ty”, kedy si je človek vedomý Boha a je zahrnutý aj v modlitbe Šema, kde “Jediný” vyjadruje “nerozdelenosť”, čiže Jednotu.

Tiferet (srdce) je miesto vstupu i výstupu medzi vyššími a nižšími tvárami (Parcufim) vonkajšieho a vnútorného sveta.

Keď je vedomie v gadlut, má prístup k vyššej tvári jecira. Gadlut by sa dalo interpretovať aj ako sebauvedomenie. V tomto stave je možné byť aj len jednu sekundu. A väčšinou to aj také krátke okamihy bývajú. Avšak za tú sekundu získate veľký okamih jasnozrivosti. Sú to letmé nahliadnutia do sveta odkiaľ prichádzame a kam sa raz vrátime. Sú to milostivé dary neba, získavané najčastejšie v kritických životných okamihoch – fyzických alebo duševných. A len v gadlut, v stave JA, možno uvidieť Šechinu. Preto sa tiež hovorí, že Šechina spočíva na tých, ktorý sú v trvalom pripomínaní si Boha.

A teda “pobehovnie” medzi týmito dvomi vnímaniami → rovinou rozšíreného (gadlut) a rovinou zúženého (katnut) vedomia je opísané vo verši 1:8 slovami “…keď sa tvoje srdce (myseľ) ponáhľa myslieť (a teda vrátiť sa do zúženého stavu), vráť sa na miesto (späť do rozšíreného vedomia); a “chajot” (živí anjeli (Ez 1.14) bežiaci a vracajúci sa” zas poukazuje na schopnosť formy ducha premôcť matériu a primknúť sa k Bohu, a teda, že sa dá v materiálnom svete bežne fungovať v dvoch úrovniach vedomia.

Človek je tam, kde sú jeho myšlienky (Likutim jekarim 171, 172) a primknúť sa k Bohu ( to sa myslí, byť v stave rozšíreného vedomia – nie devekut,  resp. devekut je až cieľ, kam primknutie vedie) sa dá aj v zúženom stave vedomia (katnut). Niekedy, podľa tradície je toto primknutie tak silné, že vkladá mystikovi slová do úst a chápe sa to ako veľmi vysoká rovina vedomia, avšak tradícia upozorňuje, že podobný efekt môže prichádzať aj zo Sitra Achra a vtedy človek môže zošalieť (Likutim jekarim 171, 172) – ben Zoma.

Žiadny kabalista nie je na začiatku svojej praxe plne rozvinutým človekom – zrelým (gadlut). Je len “znovuzrodeným” z ducha hornej jeciratickej tváre (ktorá je dolnou beriatickou tvárou  Zeir Anpin) – Je akoby nemluvňaťom beriatickej tváre a len postupne dozrieva.

Pretože Ničota (a teda Jednota), nemôže byť uchopená rozumom ( a teda vonkajším zúženým vedomím), môže byť zachytená len vo chvíli “zabudnutia” seba samého (ako ega). Tiferet (srdce) je najprístupnejšia modlitbám a teda aj meditáciám.

Stále vedomie neoddeliteľnosti jednotlivca od celku, dáva možnosti ako byť trvale v jednote s Bohom…

-chanele-

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA:

  • A. Kaplan: Sefer Jecira (VG 1998)
  • A. Kaplan: Meditace a kabala (VG 1998)
  • M. Buber: Já a Ty (napr. Kalich 2015)
  • Z. b S. Halevi: Cesta kabaly (Alternativa 1997)
  • P. Besserman: Kabala a židovská mystika (Pragma 1997)
  • Midraš Rabba
  • Zohar
  • Der Babylonische Talmud
  • Likutim Jekarim

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Reklamy
This entry was posted in Nezaradené and tagged , , , , , , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s