Kapitola 1 Verš 7

1 : 7

Desať sefír ničoty, ich koniec je zakotvený v ich počiatku a ich počiatok v ich konci ako plameň v horiacom uhlí, pretože Pán je Jediný, mnie je žiadny druhý a pred jedným, čo počítaš?

(ז) עשר ספירות בלימה נעוץ סופן בתחלתן ותחלתן בסופן כשלהבת קשורה בנחלת שאדון  יחיד ואין לו שני ולפני אחד מה אתה סופר


Koniec zakotvený v počiatku a počiatok v konci.

Príčina nemôže existovať bez následku a opačne, preto sú oba fakty na sebe závislé. Jeden podmieňuje druhý. Tak ako nemôže existovať obojstranne plameň bez uhlia.

Zohar hovorí: Ak chce niekto poznať múdrosť svätého spojenia, nech sa pozrie na plameň, ktorý šľahá z horiaceho uhlia alebo olejovej lampy. Plameň by nevznikol, keby nebol spojený s niečím hmotným (1.50b), tj. len keď je spojený s uhlím či knôtom. Teraz by ste mohli namietnuť, že ak je sefira nehmotná, nemôže vyjadrovať smer (určený zásadne priestorom), avšak práve tým, že sa sefiry spájajú s fyzickými smermi, dochádza tým k ich zjednoteniu. Potom sa bod v nekonečne stáva nedosiahnuteľným v Nekonečnu.

Ak je následok závislý na príčine, aj príčina v konečnom dôsledku závisí na následku. Nemohla by existovať, keby nemala svoj dôsledok. Preto kabalisti tvrdia, že Boh z tohto pohľadu nemôže byť niečoho príčinou, nakoľko by tým  musel byť na niečom závislý a to podľa učenia nie je možné, resp. sa to nepredpokladá, pretože vzťah príčina /následok existujú len v rámci času a Boh stojí nad časom, resp. mimo čas. Tak učia, že aby mohol vzniknúť svet, Boh musel stvoriť najprv príčinu, za ktorú považujú Keter (v ponímaní našeho sveta by sme ju mohli nazvať singularitou), ktorá býva stotožňovaná s Vôľou, ktorá sa všeobecne chápe za príčinu konania. Toto by možno mohlo okrajovo nahrávať do karát deistom.

Boh je chápaný ako Jediný aj v tomto merítku, lebo keby bol príčinou, mohlo by to implikovať  existenciu aj niekoho iného, akéhosi ďalšieho boha. Túto možnosť judaizmus ani kabala nepripúšťa.

Ak 10 sefír zastupuje 10 smerov v priestore, vždy 2 a 2 v protismere, vytvoria tak tieto 5 čiar  plynúcich po obidvoch stranách do nekonečna. A v tomto nekonečne, sa rečou matematiky stretávajú zas v jednom bode. Nie som matematik, aby som vám to vedela vysvetliť, ale údajne ide o  analýzu spočítavania komplexnýxh čísel, ktorá  dáva výsledok “počiatku v konci” a “koniec v počiatku”. Dá sa to pochopiť aj tak, keď si to predstavíme, že vyjdeme z bodu A  po obvode našej planéty, pôjdeme vlastne do nekonečne, lebo východzí bod A je totožný s konečným B, za predpokladu, že sa chceme vrátiť tam, odkiaľ sme vyšli. Takže odborníci na Eisteinov a Hawkingov zakrivený priestor, to tiež chápu.

To isté platí v 5rozmernom kabalistickom hyperpriestore Sefer Jeciry. Ak každá dvojica sefír vytvára nekonečnú čiaru, pri ktorej je počiatok ukotvený v konci, potom sa všetky protikady spájajú v Jedno. V duchovnom rozmere máme na jednej strane nekonečnosť dobra  smerom k Bohu (Keter) a na druhej strane nekonečnosť najväčšieho zla v protismere od Boha (Malchut).

Potom → najvyššie postavené duchovno a najvyššie postavené hmotné zlo (zlo môže existovať len v hmote), má postavenie jedno v druhom. Ako to pochopiť?

Vzdialenosť platí len v hmotnom svete. Ak povieme napríklad o dvoch skalách, že sú si blízko, myslíme tým, že stoja blízko vedľa seba. Ak povieme ale o dvoch ľudských dušiach, že sú si blízke, znamená to, že sú si podobné. V duchovnej rovine teda blízkosť, znamená podobnosť, prípadne vzdialenosť, tj. diaľka, znamená rozdielnosť. Preto ak chceme aby dve duše boli vedľa seba čo do priestoru, musia sa vteliť do hmotných tiel. Dva protiklady, telo a duša, tak ostanú ukotvené jedno v druhom → vznikne NEFEŠ CHAJA – živá duša, niečo hmotné, čo je oživované duchovným princípom.

Preto má človek aj dobrý (jecer ha tov) aj zlý (jecer ha ra) pud, lebo pojí v sebe ducha aj hmotu, počiatok aj koniec, príčinu aj následok. Môže činiť dobro aj zlo. Na duchovnej úrovni ale dobro a zlo spojiť do jedného celku spojiť nemožno. Preto napríklad anjel, čisto duchovná bytosť, bez hmotného tela, nemôže obsiahnuť v sebe dobro a zlo zároveň, preto anjeli nemajú jecer ha ra (TB, Šabat 89a, Midraš Rabba – Berešit Rabba 48.11). Jeden anjel nemôže mať ani dve úlohy a jeho vedomosti sa obmedzujú len na konkrétny problém, ktorý jeho úloha zahŕňa. Ani dva anjeli nemôžu mať jednu a tú istú úlohu, či poslanie (Berešit Rabba 50.2; Targum Raši o knihe Berešit 18.2; Zohar 1.127a). Odlišujú sa od seba práve rozdieľnosťou svojich  poslaní a úloh, nemožno ich od seba oddeliť fyzicky, ako už bolo povedané, lebo v duchovnej úrovni priestor neexistuje (Pardes Rimonim 6.6). Takže z toho vyplýva, že keby mal anjel dve úlohy, nutne by sa jednalo už o dvoch anjelov a naopak dvaja anjeli s rovnakou úlohou, by splynuli do jednoty  a vytvorili jednu bytosť, pretože nezaujímajú priestor, len sú akousi povahovou potenciou.

Spájanie počiatku a konca vysvetľuje Abraham Abulafia  za pomoci gematrie nasledovne:

Keď hebrejské slovo “uhlie” – GACHLET, rozvedieme za pomoci gematrie, dostaneme → GIMEL 3 + CHET 8 + LAMED 30 + TAV 400 = 441

Rovnaké číslo dostaneme zo slova EMET (pravda) sčítaním číselných hodnôt jednotlivých písmen nasledovne → ALEF 1 + MEM 40 + TAV 400 = 441

ALEF, prvé písmeno abecedy je v pravde ukotvené v poslednom  písmene abecedy TAV. Považujúc to za absolútnu pravdu, ktorej nemožno oponovať, Abulafia z toho vyvodil, že spojenie, či ukotvenie počiatku v konci je pravdivé tvrdenie a teda PRAVDA (EMET), ktorá spája protiklady.

Jozef Gikatalia zas v tomto zmysle pracuje so slovom “TY” – hebrej. “ATA”, kedy prvé písmeno slova ALEF považuje logicky za začiatok abecedy a druhé písmeno TAV za jej koniec. Tretie písmeno HE, s číselnou hodnotou 5, priraďuje sefire Bina a Piatim knihám Mojžišovým. Ak chceme podľa neho osloviť Boha zámenom TY, môžeme tak urobiť len prostredníctvom Tóry, skrze jej písmená, ktoré reprezentujú podľa vyššie uvedeného písmeno HE (5), nachádzajúce sa na konci slova ATA (AlefTavHe).

O Bohu sa dá predpokladať, že predstavuje bod v nekonečne, kde sa sústreďujú všetky sefiry. Ak budeme kontemplovať bod v nekonečne, môžeme sa teda tým priblížiť k Bohu/Nekonečnému Bytiu.

Boha nemožno zároveň opísať žiadnou vlastnosťou, alebo prívlastkom, ale len negatívnymi prívlastkami, tzn. môžeme povedať, čím nie je, lebo čím naozaj je, to nevieme.

Pojem “nie je žiadny druhý” sa odvodzuje z knihy Kazateľ 4.8, ktorý hovorí o niekom, kto nemá ani syna ani brata. Kto je sám. Aj Boh bol/je sám, kým nestvoril Keter. Tá vyjadrila 1 a po nej sa mohlo začať počítať. Sefiry sú tak archetypálne predobrazy čísel, ich počet s počtom písmen hebrejskej abecedy, dáva 32 cestičiek múdrosti. Počítanie vedie k mnohosti a k stvoreniu (mnohosť síl v prírode = Elohim; Berešit bara Elojim hašamajim ve et haarec…). Pred stvorením počítať nemožno. Sefer Jecira hovorí jednoznačne o dejoch stvorenia…

-chanele-

LITERATÚRA:

  • A. Kaplan: Sefer Jecira
  • Der Babylonische Talmud
  • Zohar
  • Midraš Rabba
  • Targum Raši k 1M
  • M. Kordovero: Pardes Rimonim
  • S. ben Halevi: Vesmír v kabala
  • ”                       : Strom života
  • ”                       : Adam a kabalistický strom

 

 

Reklamy
This entry was posted in Nezaradené and tagged , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s