Kapitola 1 Verš 6

1:6

עשר ספירות בלימה צפיתן כמראה הבזק ותכליתן אין להן קץ ודברו בהן ברצוא ושוב ולמאמרו כסופה ירדפו ולפני כסאו הם משתחוים

 

Desať sefír Ničoty, ich zjavenie je ako zablysknutie, ich hranice nemajú konca a Jeho slovo v nich  beží a vracia sa, ponáhľajú sa na Jeho zavolanie ako víchrice a padajú k zemi pred Jeho Trónom.


VÝKLAD:

Tradícia učí, že verš približuje opis meditačných zážitkov, kedy sú predmetom koncentrácie sefiry (Keter, Chochma, Bina, Chesed, Gevura, Hod, Necach, Jesod, Malchut), čoby štruktúry stvoreného, potencie ako hmotných tak aj duchovných úrovní, Božie atribúty…, ktoré vyžiarili z absolútnej, nevýslovnej a abstraktnej podstaty BELIMA (SJ 1:2, 3), v ktorej nemožno nič definovať na úrovni nášho vnímania, pretože táto Ničota je zdrojom  úplne všetkého, ale nie v oddelených podobách, ako už bolo povedané vo veršoch 2 a 3, ale v komplexnom ideálnom stave, obsahujúcom všetky protiklady bez fyzikálnych vlastností a teda ich tým pádom nemožno nijak opísať. Akékoľvek snahy o ich opis stroskotávajú a nedokážu vyjadriť skutočnosť. Ich “zjavenie” sa počas meditácie býva tak kratučké, že ho SJ (Sefer Jecira) opisuje ako zablysknutie sa (skúste odfotiť blesk bez použitia dlhej expozície…). Veľmi ťažko sa mi robí rozbor verša, ktorý opisuje neopísateľné. Ja som už v niektorých článkoch naznačila, že meditácie privodia nakoniec vo výsledku určité stavy zmeneného vedomia, ktoré, pokiaľ človek nezažije, nedokáže si ich predstaviť, pretože sa vymykajú bežným zážitkom a skúsenostiam mozgu ako fyzickej substancie, lebo do týchto rozmerov vnímania nedosahujú. Mozog si dokáže predstaviť len už zažité a toto sa bežne zažiť nedá. Je to záležitosť vedomia, neviazaná a nepodmienená fyzickou hmotou (! tu by neurofyziológovia protestovali). Tiež som uvádzala, že kto to raz zažije, vie o čom píšem, dovtedy mu moje opisy pripadajú len ako hovorenie o ničom.

Dalajláma tento pocit opisuje slovami ŠOK, ÚŽAS či  OHROMENIE. To si každý dokáže približne predstaviť. Ak ste pri meditácii nič z tohto nezažili, nezažili ste ani zážitok, o ktorom v tomto a iných článkoch píšem. Pocity pri ňom nemožno stotožniť s ničím poznateľným z bežného života.

Ak robíme meditáciu správne, zmyslové vnímanie sa vtedy vypína, pojmy prestávajú existovať a na okamih začnete vnímať len podstatu svojej mysle, svojho vedomia, tú prirodzenosť, ktorá je tu od kvázi počiatku. Počiatok neexistuje. Je tu len večnosť resp. nekonečná prítomnosť. Akési SOM. Čisté bytie.

Udržať takýto stav mysle je veľmi krátkodobá záležitosť. Meria sa na sekundy. Preto SJ hovorí o “beží a navracia sa”. Meditujúci sa je postupne schopný do tohto stavu opätovne navracať, vždy na dlhšiu a dlhšiu dobu. Jeho sústredenosť bude schopná tento stav vedomia vnímať stále len ale na kratší čas, potom sa jeho myseľ opäť vráti do normálneho zmyslovo-pojmového vedomia, v ktorom prevláda ego, ktoré je súčasťou len tohto vedomia, závislého na prijímaní vnemov cez mozgové štruktúry (zrakový nerv a pod.), pretože prirodzená pôvodná myseľ so štruktúrou mozgu nesúvisí. Veda ju samozrejme vníma ako výplod mozgovej činnosti, ale vysvetliť ako vedomie vzniká nedokáže.

To, že sefiry sú opisované, že nemajú koniec, treba chápať v zmysle neohraničenosti, tzn. že sefiry sú úrovne bez hraníc. Všetko prestupujú.

Zjavenie sefír počas meditácie vyjadruje hebrejčina termínom, ktorý sa používa aj na opis prorockých vízií, alebo mystických skúseností na najvyššej úrovni (cafijat merkava), tzv. Zjavenie Vozu z Ezechielovho rozprávania (TB, Megila 2a; Tosafot; Hejchalot Rabati; Kniha Ezechiel) a odvodzuje sa od slovesa CAFA = dívať sa z vysokého miesta (Bahir § 88), pretože výstup, napr, rabi Akivu do siedmeho neba, je z nášho ľudského  pohľadu síce výstupom, pretože skúsenostne vnímame nebo a teda aj Boha nad nami a teda HORE. V skutočnosti ide ale o zostup a tak túto skutočnosť podáva aj kabalistická tradícia, pretože aby mystik začak vnímať duchovné úrovne, musí sa najprv spojiť s najvyššou, pre človeka dosažiteľnou sefirou a tou je Chochma (pozor! do Keter sa človeku dostať nedá) a potom vo víziách zostupuje po sefirotickom strome, krok za krokom, cez všetky sefiry až po Malchut.

Zjavenie sa sefír je pripodobňované doslova blesku (hebrej. BAZAK; Raši týmto termínom nazýva plošný blesk), Talmud pod slovom BAZAK chápe iskry vylietavajúce z pece (TB, Bava Batra 73a; Sanhedrin 108b) a akoby rozhadzované (TB, Chagiga 13b) do okolia. Aj tento opis reprezentuje spomínaný zážitok.

Inak, je to tiež termín pre meteor – opäť, niečo žiariace, čo sa objaví náhle a vzápätí zmizne – určite ste už každý meteor videli. Je to naozaj vhodné prirovnanie. Midraš (Berešit Raba 50.1) tak nazýva praskajúcu bublinu – tiež trefné.

Ezechiel píše: “…i videl som, že prišiel burácajúci vietor od severu i veľký oblak a blýskavý oheň s jasom dookola…a z ohňa šľahali blesky. Živé bytosti pobehovali sem i tam, takže vyzerali ako blesky!” (Ez 1.4-14).

Túto blýskavicu (BAZAK) opisuje Zhenya Senyak vo svojej Hebrejskej knihe mŕtvych, ako zjavenie, poznanie, náhle porozumenie oblasti ukrytej v temnotách.

Blesk osvetľuje, naháňa hrôzu, srší energiou, ale privádza nás aj bližšie ku svetlu a porozumeniu. Porozumeniu podstaty, príčiny a počiatku.

Vo všetkých prípadoch ide o krátky okamih, počas ktorého si je ale mystik schopný uvedomiť podstatu úplne všetkého stvoreného.

Prečo je to tak? Prečo to trvá len okamih? Lebo nedokážeme na dlho vyprázdniť myseľ od myšlienok. Žiadna myseľ nevydrží dostatočne dlho, ani tá cvičená, bez myslenia. A len vtedy je možné tento stav  vedomia zažiť. Preto “slovo v nich beží a navracia sa”. Pocítime to, vrátia sa nám myšlienky, opäť sa sústredíme na myšlienkové prázdno, pocit sa vráti a tak to ide dokola. Koncentrovať na NIČ sa dá teda len na okamžik blesku. Nikdy ale na ten zážitok nezabudnete.

V závere tu máme opäť Boží trón ako symbol priblíženia sa Boha k stvorenému a teda Jeho záujem (SJ 1:5) oň. Nakoľko sefiry zastávajú m.i. Jeho atribúty i ony sa musia priblížiť a teda skrze Trón znížiť na našu úroveň a odraziť sa tak v nižších vesmíroch, aby boli postrehnuteľné. Tieto svety sa navzájom prelínajú, spôsobom – jeden je súčasťou druhého (fraktál), no najvyšší vesmír, ktorý možno vizualizovať je Olam Jecira, svet anjelov, snov a duší pred a po inkarnácii. Možno v ňom vizualizovať aj sefiry (hoci patria do Olam Acilut), aj Trón (patriaci do Olam Berija), čoby holografické fraktály, kedy jeden obsahuje ostatné, ako na priloženej schéme Jakobovho rebríka, kde Keter Berija je napr. Tiferet sveta Acilut a pod.

© chanele

LITERATÚRA:

  • A. Kaplan: Sefer Jecira
  • S. ben Halevi: Meditace v kabale
  • Dalajláma: Meditácia. Ako praktizovať súcit a ovládať nežiadúce emócie
  • Talmud Bavli
  • Midraš Raba
  • Kniha Ezechiel
  • Hejchalot Rabati
  • Z. Senyak: Hebrejská kniha mŕtvych
Reklamy
This entry was posted in Nezaradené and tagged , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s