KAPITOLA 1 VERŠ 5

1 : 5

(ה) עשר ספירות בלימה מדתן עשר שאין להם סוף עומק ראשית ועמק אחרית עומק טוב ועןמק רע עומק רומ ועומק תחת עומק מזרח ועמק מערב ועמק צפון ועומק דרום אדון יחיד אל מלך נאמן מושל בחולם ממעון קדשו עד עדי עד

Desať sefír Ničoty. Ich merítkom je desať, ktoré nemá žiadny koniec. Hlbina Počiatku. Hlbina Konca. Hlbina dobra. Hlbina zla. Hlbina hore. Hlbina dole. Hlbina východu. Hlbina západu. Hlbina severu. Hlbina juhu. Jediný Pán, Boh verný kráľ, všetkým im vládne zo svojho svätého príbytku na veky vekov.


VÝKLAD:

Verš 5 je kvázi návratom k veršu 1 a vy si v tejto súvislosti isto spomeniete na šesť smerov v priestore, zastupujúce teda priestor, ďalej na dva na duchovnej úrovni (dobro/zlo=duša) a dva časové smery (minulosť/budúcnosť=rok), ktoré všetky dávajú dokopy pätrozmerné kontinuum (2na 5 dávajúce 32), v ktorom stoja proti sebe vždy dva a dva protiklady (1. východ /západ; 2. juh/sever; 3. hore/dole; 4. dobro/zlo; 5. minulosť/budúcnosť), zastúpené 10 sefirami. Trošku inak to rozviedol verš 3, ktorý hovoril o piatich prstoch proti piatim prstom, ale podstata bola rovnaká.

Je teda reč o priestore, ktorý by mohol konkurovať aj súčasným moderným vedeckým teóriám o superstrunách, paralelných vesmíroch, multiverze a pod. Takže máme hore/dole; sever/juh; východ/západ – 6 smerov/rozmerov. Ak chceme  vo vesmíre nájsť miesto, musíme poznať ešte aj čas, ktorý SJ pozná v dvoch rovinách/rozmeroch  – ako minulosť a ako budúcnosť, resp. začiatok a koniec. Aby ste tomu lepšie rozumeli, za pomoci hore uvedených šiestich smerov vieme určiť polohu hviezdy,  ale svetlo z nej prichádza k nám určitý časový úsek – musíme teda vedieť koľko svetelných rokov je od nás hviezda vzdialená. Potrebujeme poznať akoby minulosť.

Hlbina Počiatok/Koniec →  Minulosť/Budúcnosť, zodpovedá sefirám Chochma a Bina, ktoré zahŕňajú neverbálnu pamäť minulosti a verbálnym spôsobom vyjadrenú možnú budúcnosť, pretože tú si vieme predstaviť zásadne len, keď je slovne popísaná → vyvodíme následky na základe už prežitého (TB, Chagiga 14a; Sanhedrin 93b), pochopíme jednu vec z veci inej. To, čo sa už stalo, sa nám ale v hlave vyjavuje v spomienkach bez slov, len ako akési “obrazy”.

V takomto protiklade stoja aj obe zodpovedajúce sefiry, stojace na dvoch protiľahlých stĺpoch – aktívnom a pasívnom, mužskom a ženskom.

Hlbina Dobra a Zla stojí kolmo k Počiatku a Koncu a zosobňujú ju sefiry Keter a Malchut, vyjadrujúc svojim postavením blízkosť a vzdialenosť od Boha a podľa toho blízkosť či vzdialenosť od univerzálneho dobra.

Potom tu máme ešte duchovný rozmer, ktorý sa vedecky ťažko dokazuje (aj keď náznaky tu už sú, o tom viac na chanele9, ak to niekoho zaujíma aj po vedeckej stránke) a funguje (opäť) v dualite ako dobro a zlo. Tak sme dostali päť rozmerné kontinuum s desiatimi priamymi smermi, tzn. ktoré je matematicky definované ako 2 na piatu. Týchto 10 smerov/rozmerov, ktorými sa možno vydať, zodpovedá teda aj 10 sefirám, ktoré môžeme aj vnímať ako 5 skupín protikladov (5 proti 5; viď 1:3) a aj ako 32 cestičiek múdrosti (2 na 5), či srdce nebies LEV (לב).

Počiatok vždy zodpovedá v kabale múdrosti a teda sefire Chochma (Prísl 4.7). Pozor, pod múdrosťou je ale chápaná aj Tóra, čiže niečo čo predchádza bezprostredne stvorenie a tu sme opäť na Počiatku.

Nasleduje samotné stvorenie desiatimi výrokmi, ktoré ale možno uskutočniť len s porozumením (chápaním) – Bina. Ako sefira dopĺňa týmto Chochmu. Zároveň je stvorenie realizované v mnohosti prírodných síl a preto stvorenie reprezentuje a je realizované Božím Menom Elohim – “Na počiatku stvoril Boh…Berešit bara Elohim…”.

Ako sme povedali vo verši 1.4, Chochma zodpovedá tiež neverbálnemu vedomiu a teda aj pamäti (pripomeniem, že pamäť je neverbálna, zväčša ju nenosíme v hlave v podobe slov, ale obrazov a pocitov, narozdiel od budúcnosti, ktorú si už slovne formulujeme…), ktorú keď začneme zaodievať do spomienok a niekomu (ale aj sebe) o tom rozprávať, dávať o nej vedieť, meníme ju na verbálnu.

Budúcnosť si plne neuvedomujeme, dokážeme ju ale doformulovať do slov, ako by sme trebárs, chceli zažiť veci budúce…

Minulosť si pamätáme, budúcnosť sa pamätať nedá. Dá sa len vyvodzovať na základe už zažitého alebo poznaného, ako už bolo spomenuté.  Budúcnosť možno len predpokladať. Sú to prvé dva protiklady, podobne ako stojí Chochma proti Bine. Obe sefiry majú svoju opačnú polaritu, čoby mužská a ženská sefira, stojaca na aktívnom alebo pasívnom stĺpe.

  • chochma – minulosť – muž – aktívny stĺp – znamienko +
  • bina – budúcnosť – žena – pasívny stĺp – znamienko –

Keter zas, svojou bezprostrednou blízkosťou k Bohu reprezentuje dobro a Malchut, sefira umiestnená najďalej od Boha a zároveň najbližšie svetu, hmote, kde je nutná dualita a teda aj prejavy zla, reprezentuje pre zmenu zlo. Obe sefiry tak stoja k sebe v protiklade a nie len na sefirotickom strome.

Medzi Keter a Malchut stoja dve sefiry – Jesod a Tiferet – reprezentujúce stredový stĺp rovnováhy, ktoré zastupujú schopnosť prísť do bezprostrednej prítomnosti dobra a zla. Kabala a Biblia hovorí o strome Poznania dobra a zla (1M 2.9).

Tiferet teda stotí v protiklade k Jesod – východ a západ. K ich úplnému poznaniu dochádza v zamlčanej polosefire Daat, ktorá býva tiež nazývaná priepasťou a možno si teraz spomeniete na zrkadlenie Božej Bielej Tváre (Arich Anpin) v priepasti hlbiny, do Božej Čiernej Tváre (Zeir Anpin) [ Zohar ] , antagonizmus dobra a zla, antagonizmus protikladov nutných v stvorenom svete a tiež na učenie Nátana z Gazy o Svetle s myšlienkou a Svetle bez myšlienky a ktorých vzájomné napätie sa stalo príčinou stvorenia (viď.: Zlo podľa judaizmu ).

Ďalšie protikladné sefiry sú:

  • Necach – Víťazstvo – hore
  • Hod – Sláva – dole

a

  • Chesed – Láska (Milosrdenstvo) – juh
  • Gevura – Sila – sever

Definovať protiklad zemepisných smerov netreba.

Sefiry tak definujú priestor svojimi 10 smermi, ktoré ale nemajú koniec. To je dôležité, lebo kabala pracuje s Božím menom Ejn Sof, ktoré priamo s priestorom súvisí (Pardes Rimonim 4.7). Ktorýmkoľvek smerom sa vyberieme, nikdy nedôjdeme cieľa. Aj fyzika definuje vesmír ako neohraničený priestor. Keby sme vyslali vesmírnu loď, ktorýmkoľvek smerom, a táto mala dostatočné množstvo paliva, dá sa predpokladať, že by letela do nekonečna, prípadne by sa vrátila na svoj začiatok, za predpokladu, že je vesmír sférický ako zemeguľa. Cieľa, resp. konca by nedošla. Preto aj k Bohu možno vždy len smerovať.

Vráťme sa ale späť k originálnemu veršu. Celý čas totiž pre lepšie pochopenie hovorím o smeroch. Naša kultúra totiž používa tento termín ako jediný možný, v súvislosti s možnosťou dosiahnuť cieľ.

Originálny hebrejský text ale hovorí o hlbočine (hebrej. OMEK, עומק). Aj Zohar používa tento termín a aj Biblia  – je to hebrejská snaha vyjadriť až nekonečnú vzdialenosť na akejkoľvek úrovni. Dobro nemožno merať metrami, vzdialenosť smerom na juh už ale áno.

Väčšinou býva termín OMEK – Hlbina / Hlbočina spájaný vždy s Bohom. Božie činy sú hlboké (Ž 92.6), hlbina bytosti Boha (Jób 11.7), hlbiny Božie (1 Kr 2.10).

Aj vzdialené objekty vesmíru nazýva fyzika “deep sky objekts” – objekty hlbokého kozmu a myslia sa tým napr. galaxie alebo hmloviny.  Toto je to čaro hebrejčiny a nemožnosť doslovne preložiť posolstvo, ktoré podáva.

Verš končí slovami: “…Jediný Pán, Boh verný Kráľ im všetkým vládne zo svojho svätého príbytku po veky vekov.”

Kabalisti (mekabelim) nimi chápali nie len  Božiu stvoriteľskú zvrchovanosť (slovami midrašu: Bože Tvoj je toto svet, Ty si si ho stvoril, môžeš si s ním robiť čo chceš…”), ale aj Jeho absolútnu jednotu a jedinnosť.

JACHID (Jediný), ktorý nad dimenziami vládne, ale nie je nimi ovládaný, tzn. že Ho nemožno stotožňovať so svetom a teda ani so sefirami.  To všetko slúži len na Jeho manifestáciu, na Jeho lepšie a väčšie poznanie.

Jeho vláda nad svetom je tu chápaná ako absolutistická (viď. hore spomínaný midraš), bez vplyvu Jeho stvorenia.  Verš totiž používa sloveso MŠL ( משל ), ktoré sa v hebrejčine vzťahuje na absolutistickú až  despotickú  vládu, na rozdiel od slovesa MLCH (מלך). V prípade Boha nehovoríme o despotizme, ale sa tým rozumie, že akékoľvek rozhodovanie o osude sveta podlieha výlučne len Jeho vôli a nemožno Ho ničím a nikým ovplyvniť. Josefus Flavius to charakterizuje tak, že moc a suverenita sa nachádza v rukách Božích. 

Absencia interakcie má základ v onom absolútnom  nedeliteľnom bytí jedinnosti (jachid) o vo svetle bez myšlienky rabi Natana z Gazy. V prípade slovesa MŠL je reč o vládnutí, v prípade slovesa MLCH už hovoríme o kraľovaní a Boha nazýva Kráľom – MELECH. To býva ale zásadne v súvislosti s pozemským kraľovaním a teda hmotným kráľovstvom. Kraľovať totiž chápe hebrejčina ako vládu založenú  na dialógu medzi vládcom a poddaným, kedy sa kráľ necháva ovplyvňovať aj názorom poddaného.

MAON (Príbytok Boží) je 5. kabalistické nebo, v ktorom sa nachádzajú sväté zvieratá nesúce Boží Trón, anjeli aj archanieli. Miestom, kde mystik môže dosiahnuť svätosť, miestom očistených ľudských duší. Definuje sa ním práve miesto v čase, priestorom kontinua. Miestom, odkiaľ Boh zhliada na svet (Ibn Ezra o Ž 90.1). Miestom päťrozmerného kontinua, z ktorého Boh vládne (MŠL) svetu. Definuje nie len priestor ale aj čas  a duchovný princíp. Pojem MŠL (a nie MLCH) súvisí aj s Božou svätyňou, lebo byť svätý znamená byť “oddelený”, v tomto prípade od stvoreného sveta a tu sa opäť dostávame k významu JACHID – Jediný, tj. absolútny v jedinnosti, tj. úplne iný a teda stojaci mimo svet – oddelený, Svätý (KADOŠ).

“Až na veky vekov! AD ADEJ AD (Ž 83.18; 92.8; 132.14; Iz 65.11).

ADEJ AD je termín vymykajúci sa akejkoľvek ľudskej logike, kde podľa tradície sídli a panuje (MŠL) Vekovitý, tzn. “Starý dní” – Atik Jomin. Boh, chápaný kabalou  ešte ako Ničota – AJIN/EJN.

Pred ADEJ AD sa nachádza, kabalistami nazývaná, oblasť SEDER ZeMANIM (Poriadok času), nazývaný aj LE OLAM VAED (navždy a večne). Je to večnosť za večnosťou, kde čas už neexistuje, minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa vzájomne prelínajú, kde funguje akýsi hyperčas (pre lepšie pochopenie nirvána). Je to “priestor” vymedzený Bohu, ktorý už ale mieni tvoriť, ale ešte nezačal, lebo prejav stvorenia je až pod týmto kvázi priestorom, v tzv. LE OLAM (prekladanom ako NAVŽDY) a ktorý kabala vníma z pohľadu človeka ako posledný bod časového kontinua, pretože po poznaní večnosti už nemožno poznať nič viac ( v nej je obsiahnuté ako minulé, tak aj budúce).

Niekedy bývajú LE OLAM a LE OLAM VAED zamieňané.

  1. ADEJ AD ⇒ Vekovitý, Starý dní, Atik Jomin ⇒ MŠL  (AJIN/EJN) – OLAM ACILUT
  2. LE OLAM VAED ⇒ seder zemanim ⇒ večnosť ⇒ hyperčas/bezčasovosť (obsiahnuté všetky časy) ⇒ priestor vymedzený Bohu (EJN SOF) – OLAM BERIJA
  3. LE OLAM ⇒ posledný bod časového kontinua ⇒ večnosť (ELOHIM)  – OLAM JECIRA
  4. päťrozmerné kontinuum ⇒ desaťrozmerný priestor ⇒ stvorený vesmír (JHWH)  OLAM ASIJA

OLAM ACILIUT + OLAM BERIJA + LOLAM JECIRA + OLAM ASIJA = JAKUBOV REBRÍK

 

© chanele


POUŽITÁ LITERATÚRA:

  • Arje Kaplan: Sefer Jecira
  • Der Babylonische Talmud (1932)
  • G. Scholem: O mystické podobě Božství (Malvern 2011)
  • BIBLIA, Písmo sv. starej a novej zmluvy (1989)
  • Moše Kordovero: Pardes Rimonim
  • Reza Aslan: Zelóta
Reklamy
This entry was posted in Nezaradené and tagged , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s