Kapitola 1 Verš 4

1:4

(ד) עשר ספירות בלימה  עשר ולא תשע עשר ולא אחת עשרה הבן בהכמה וחכם בבינה בחון בהם והקןר מהם והעמד דבר על בוריו והשב יוצר על מכונו

Desať sefír Ničoty, desať a nie deväť, desať a nie jedenásť.

Cháp s Múdrosťou, buď múdry s Porozumením, preveruj s nimi a skúmaj z nich.

Postav vec na jej podstatu a posaď Stvoriteľa na Jeho základ.

_______________________________________________________

Chochma s Binou vždy súvisia s Keter a všetky tri spolu tvoria Hlavnú, tzv. Hornú triádu – inak tiež Arich Anpin, Božiu bielu Tvár zrkadliacu sa vo svete, v temnej priepasti duality (Zohar).

Boh býva v kabale označovaný nie len termínmi Duch či Vedomie, ale aj termínom Vôľa. Vôli zodpovedá Keter a tým sa potvrdzuje príslušnosť Chochmy a Biny v Triáde. Boh ale nebýva považovaný za totožného s Keter. Tá je chápaná len ako Jeho manifestácia. Aj vôľa je len tým, čím sa Boh prejavuje.

illan

Ramban, a aj dielo pardes Rimonim (1.5) od Moše Kordovera, vysvetľujú verš “desať a nie jedenásť” tak, že Boha nemožno rátať medzi sefiry, že so žiadnou z nich nie je totožný, že Je mimo náš dosah a ak mystik zakúsi počas svojej praxe čosi, čo by ho primälo k pocitu, že dosiahol Boha, SJ vlastne prostredníctvom tohto veršu údajne varuje pred tým, aby tento pocit omylom povýšil a prijal za fakt.

Boha nikdy nemožno podľa kabalistov (mekabelim) dosiahnuť, len sa Mu priblížiť skrze Jeho prejavy. Aj preto je nazývaný Nekonečný (Ejn Sof), že na Neho nemožno dosiahnuť. Je v nekonečne a my svojím obmedzeným priestorovým, ale aj duchovným rozmerom, do nekonečnosti dosiahnuť nemôžeme. Nie je to jednoducho technicky možné. Boh je cieľom, ktorý nám ukazuje smer (Pardes Rimonim 3.1).

Teraz sa trošku vráťme k 32 cestičkám múdrosti. Vnímajme ich ako prostriedky, ktorými sa dá pohybovať cez sefiry. Čo to znamená? Že na nich, pri tomto pohybe, môžeme poznávať Boha.

Poznávame tak však nie samotného Boha, ale Jeho prejavy, jeho atribúty a jeho vlastnosti. Na to, ale aby sme to dosiahli, musí byť naše vedomie i poznanie na určitej úrovni. Poznanie súvisí s chápaním i múdrosťou. A sme späť. Chochma a Bina. Ony prepájajú neuchopiteľnú Keter. Čo to je, ale Múdrosť a čo to je Poznanie, skrze ktoré sa možno priblížiť k Bohu?

Kabala rozlišuje tzv. verbálne a neverbálne vedomie. Mohli by sme povedať: zmyslové (vnímajúce a vyhodnocujúce tento svet) a podvedomé vedomie (nevedomie, niečo čo si bežne neuvedomujeme).

〈 Skúste si prečítať článok na Chanele9 Vedomie 〉

Stav vedomia chochma je práve neverbálnym stavom vedomia. Kto skúšal niekedy počas meditácie upriamovať pozornosť na NIČ, vie aké je to ťažké, ale zároveň vie, o čom hovorím. Ak SJ vraví, že “porozumenie s múdrosťou” a  “múdrosť s porozumením” je začiatkom na tejto ceste, hovorí o snahe dostať myseľ mimo bežný tok myšlienok, kedy sme nutkavo vábení ustavične niečo pomenúvať a komentovať.

Pri akomkoľvek pokuse zastaviť myslenie, nepretržite formulujeme slová, minimálne tak, že “teraz nemyslím na nič”. A to je chyba. Mystik v snahe sústrediť sa na NIČ si nesmie predstaviť ani to, že nemyslí na nič, lebo tým zas len myslí. Cez to všetko sa tento stav dosiahnuť dá, ale len na pár sekúnd. Stačí to dosť na to, aby vás to zmenilo. Verte, je to nadmieru postačujúce. Keď sa vám to stane, nikdy už na ten zážitok nezabudnete. Čím častejšie sa o to pokúšate, tým dlhšie v tom stave ste časom schopní zotrvať. Je to tak, ako pri iných aktivitách. Napr. zádrž dychu pri potápaní a pod. Na začiatku nevydržíte dlho, tréningom sa vypracujete na slušnú úroveň. Cez vedomie chochma už nie je problém dostať sa do jednotlivých sefír. A o to podľa tradície, Sefer Jecire ide.

Pod “pomenovaním a skúmaním”, kabalisti rozumeli prácu so sefirami, predovšetkým vnímanie ich podstaty, skrze ktorú sa je možné priblížiť Bohu  a tak lepšie začať chápať podstatu sveta a diania v ňom. Akonáhle človek chápe pravú duchovnú podstatu vecí, zároveň tieto veci duchovne pozdvihuje (chasidské pozdvihovanie iskier).

Pod “základom” tu nechápte jednoznačne sefiru Jesod, pretože v originále je použité slovo “machon”, chápané tiež ako sídlo na nebesiach (tu je narážka na 6. nebo zvané “makom” – “miesto”. Ide o Pálác vôle (opäť vôľa!) odkiaľ sa šíri Bat Kol, lebo tu sa uskutočňuje Boží zámer a stvorenie. Tu možno stratiť pocit individuality), kde má Stvoriteľ svoj Trón (1 Kr  8.13, 39; Ž 33.14, 89.15; Da 8.11; Iz 4.5). Preto SJ hovorí “posaďte Stvoriteľa…”. Nie je to antropomorfizmus v pravom slova zmysle, ale skôr alegória na stav sedenia, kedy ide fyzicky o stav “zníženia sa”, resp. o priblíženie sa, v tomto prípade Stvoriteľa k stvorenému. Tzn., že Boží Trón, je prostriedok k priblíženiu sa Boha k stvorenstvu a nie doslovné sedenie. Takže keď Boha nazývame kráľom, vyjadrujeme tým Jeho blízkosť k stvorenému.

Machon je teda miesto so špeciálnou úlohou a poslaním. SJ hovorí o obojstrannom priblížení sa a vzájomnom prieniku skrze podstatu vecí. Len skrze iné veci, možno poznať Boha. To, keď človek niečo “pozdvihuje”, dochádza vzápätí akoby k duchovnej výžive pozdvihovanej veci (Ramban).

Raši (TJ, Berachot 4.5) učil, že Chrám na nebesiach zodpovedá Chrámu na zemi. Chrám býva nazývaný práve Machon (Iz 4.5; Da 8.11; Ž 33.14;  1Kr 8.13). Tzn., že základ (machon), na ktorom “sedí” Boh, usmerňuje prúdenie duchovnej energie zo svojho sveta do nášho a opačne, je to pôsobenie na fyzický svet a jeho odozva, tj. započne vzájomné pôsobenie sveta a jeho duchovného predobrazu.

Trón, ako sme už povedali, zodpovedá teda duchovnej sfére machon, základu/základni Božej, čo zodpovedá olam Berija , kde sa tvorí “niečo z ničoho”.

Machon (základ) býva niekedy stotožňovaný s Makom (miesto), tj. 6. nebom, ako bolo naznačené vyššie, pretože sa jedná o zvláštne, špecifické miesto, ktoré je základňou božou, Trónom – miestom sedenia – priblíženia sa k stvorenstvu. Verš tu Boha nazýva práve Stvoriteľom (Jocer), čoby termínom na označenie najintímnejšieho a najpriamejšieho vzťahu Boha a všetkého ním stvoreného.

OLAM ACILUT – NIČOTA – SEFIRY

OLAM BERIJA – STVORENIE Z NIČOHO – TRÓN

OLAM JECIRA – STVORENIE  NIEČOHO Z INÉHO NIEČOHO, ANJELI

OLAM ASIJA – DOKONČENIE, ČIN

© chanele

 

____________________________________________________

  • Moše Kordovero: Pardes Rimonim
  • Moše ben Nachman: Peruš ha-Ramban leSefer ha-Jecira
  • Jeruzalemský Talmud, traktát Berachot
  • Arje Kaplan: Sefer Jecira

 

Reklamy
This entry was posted in Nezaradené and tagged , , , , , , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s